Death metal ako taký nezaznamenal na Slovensku nikdy vážnejší prielom z undergroundovej sféry, ale raz za čas sa našli hudobné zoskupenia, ktoré svojim odhodlaním a prácou dokázali svoj záber rozšíriť do takzvanej vyššej sféry. Napríklad taký Dissonance vyvrátili nezmyselné tvrdenie, že v našich končinách nie je o deathmetalové vydania záujem a pripravili pôdu pre ďalšie skupiny, ktoré sa dostanú k šanci vydať svoje umenie v podobe oficiálneho nosiča. Takých síce nie je veľa, ale nepriaznivý stav sa evidentne zlepšuje. Na svete je totiž ďalšie deathmetalové dielo s názvom Tears of The Unborn, ktorého tvorcom je mladá a zároveň najväčšia nádej slovenského death metalu s názvom Apoplexy. V spojení s týmto menom sa však nesmie hovoriť iba o lokálnych úspechoch, pretože pozitívne ohlasy zaznamenalo Apolexy aj v zahraničí. O tom nám však povie viac basgitarista Andrej Kohout, s ktorým sa pozhováral Branislav Mathe.
Majú za sebou vydanie vynikajúceho ukážkového diela, pochádzajú z Myjavy a onedlho vystúpia v rámci prestížneho festivalu Cardiac Massage II. Tak málo viem o tejto kapele, takže otázka ohľadne histórie Apoplexy bola viac než nevyhnutná...
„Vznik našej kapely sa udial v roku 1991. Zakladajúcimi členmi boli gitarista a spevák Mário Duga a bubeník Fiškál. Ja som sa dostal do obrazu až o niečo neskôr a takisto aj náš druhý gitarista Paľo Boháč. V tejto zostave sme sformovali nejaké skladby, ktorých základy už pred časom postavil Mário. V lete 1993 sa kapela ocitla v štúdiu Exponent, kde sme za 15 hodín splodili svoj prvý demáč Dysmorphophobia. Týmto materiálom sa vlastne Apoplexy uviedlo na undergroundovú scénu. Následne sme sa začali zaoberať novou tvorbou, ktorá bola v prvej polovici minulého roka zaznamenaná opäť v štúdiu Exponent. Tak vlastne vznikol náš debutový opus.“
Nespomenul si meno Peter Kučera. Ak sa nemýlim, ten sa na nahrávaní Tears of The Unborn podieľal tiež...
„Áno, ale on nie je členom skupiny. Je to náš priateľ, vlastne Máriov sused, ktorý navštevuje konzervatórium v Bratislave. V štúdiu nám pomáhal s nahrávaním akustickej gitary a dokonca pre nás napísal aj jeden song. Inštrumentálku Memory.“
Štúdio Exponent je preslávené hlavne množstvom demonahrávok, ale v súčasnosti sa úspešne transformuje aj na nahrávanie kvalitatívne náročnejších nosičov. Ako sa vám spolupracovalo s producentom Tomášom Kmeťom? A vôbec, nevyskytli sa nejaké sporné body, v ktorých ste nedokázali nájsť spoločnú reč?
„Okrem Kmeťa nám s nahrávkami pomáhal aj Rasťo Krčmarík (ex-Gladiator). Čo sa týka sporných bodov, tým sme sa našťastie vyhli, pretože do štúdia sme vstupovali s jasnou predstavou o celom diele. Samozrejme, v niečom nám poradili, ale výrazne nás od ničoho neodhovárali a ani sa nám nesnažili nič nanútiť. Obaja majú s prácou v štúdiu veľké skúsenosti, takže v istých veciach sme si od nich dali poradiť.“
Vaša hudba je silná v gitarových námetoch. Technická vyspelosť je evidentná hlavne pre sólovú gitaru... Cítiť v nej nápaditosť. Zároveň si však myslím, že Mário svojím umením vniesol do celkového soundu niečo nezvyčajné. Lepšie povedané, nezvyčajné pre death metal. Ozaj, aký je váš postoj k death metalu?
„S tým Máriom si to vystihol, plne s tebou súhlasím. Ináč s tým death metalom je to asi tak, že z jeho rozmedzia počúvame iba niektoré kapely. Nemáme žiadne štýlové obmedzenia... S obľubou si vypočujeme aj klasickú hudbu, Vangelisa a z metalu všetko, čo je dobré. Myslím si, že orientácia na jeden štýl nie je zdravá ani pre radového poslucháča, nie to ešte pre hudobníka.“
Cielil som aj na to, či vôbec považuješ vašu hudbu za death metal...
„Nuž, má to asi k death metalu najbližšie, ale ja to chápem asi takto... Vezmi si posledný album od Death. Ak sa ponoríš do niektorých gitarových a vokálnych pasáží, zistíš, že sa jedná o klasický metal. Niečo podobné, nie však Death, sa snažíme hrať aj my. Rôznorodú technickú a samozrejme aj tvrdú hudbu. K tomu death metalu ti môžem povedať ešte toľko, že do nejakej škatuľky sme sa zaradiť museli, pretože bez štýlového označenia by ľudia nevedeli o čo sa jedná... Nedokázali by pochopiť, čo to Apoplexy vlastne je. Zbytočne by si nás plietli. Jedno je však isté, nepatríme do tej vrstvy deathmetalových kapiel, ktorej velia Cannibal Corpse alebo Obituary.“
Hudobné prevedenie vášho albumu je príťažlivé, ale jeho vzhľad zasa dosť odpudzujúci. To embryo je príliš nevkusné!
„Obal má súvislosť s poslednou skladbou, ktorej text pojednáva o interrupcii.“
V poriadku, ale s hudbou sa nestotožňuje vôbec. Osobne sa ma pri prvom stretnutí s vašim CD zmocnil pocit, že sa na mňa vyrúti nemilosrdný brutálny nápor. Pritom produkujete umelecky hodnotný death metal. Som presvedčený, že ten obal zopár ľudí odradí.
„Vieš, v dnešnej dobe je už ťažké navrhnúť originálny a príťažlivý obal. Mimochodom, my sme o tom veľmi ani nerozmýšľali, čo by náš cover mal znázorňovať. Napadlo nás to embryo a tak sme ho tam dali.“
Ďalším nedostatkom je distribúcia. Vaše dielo akosi v predajniach nevidieť.
„Nevidieť, pretože sme ho nedali do oficiálneho predaja. Ak by sa distribuoval cez nejakú firmu, jeho cena by sa zbytočne predražila. Nám však záleží na tom, aby si Tears of The Unborn mohli ľudia zaobstarať za normálnu cenu. Jedinou schodnou cestou v udržaní prijateľných podmienok jeho predaja je zásielková služba. Tak sa predraží len o poštovné. Záujemci zo Slovenska si náš album môžu objednať na mojej adrese: Andrej Kohout, ČSA 19/205, 907 01 Myjava. Záujemci z Českej republiky sa musia obrátiť na Obscene Productions, Miloslav Urbanec, Dolany 117, 533 44 p.Ždanice.“
Dopočul som sa o istých úspechoch Apoplexy v zahraničí. Mohol by si mi ich objasniť?
„V prvom rade musím povedať, že sme boli strašní pesimisti. Akosi sa nám nechcelo veriť, že sa s našim albumom v zahraničí bude niekto zaoberať. Opak je však pravdou. Jedným z najväčších uznaní pre našu kapelu bolo dobré umiestnenie nášho opusu v nemeckom magazíne Rock Hard.“
A čo koncerty?
„S tými budeme musieť chvíľu počkať, pretože nás prednedávnom opustil bubeník. Na dôvod jeho odchodu sa ma však nepýtaj, pretože na to by mal odpovedať on sám. Zatiaľ to vyzerá tak, že vystúpime na Cardiac Massage Festival II, ale ani to ešte nie je isté.“
Na záver už len obvyklá otázka... Plány do budúcnosti?
„Všetko záleží od úspechu prvého albumu. Nejaké predsavzatia máme, ale ich zverejňovanie by bolo predčasné. Namýšľať si, že sa nás ujme nejaká väčšia firma je hlúpe, pretože pre tie je dnes metal mŕtvou záležitosťou. Nejaké ponuky sme už mali aj na vydanie prvej fošne a nakoniec z toho aj tak nič nebolo. Boli sme v jednaní s Mausoleum Records, ktoré nám najprv prisľúbilo pomoc a potom cúvlo. Takže s tými plánmi do budúcnosti by som radšej počkal. Nech všetko zariadi osud. Samozrejme s našim pričinením.“
Zdroj: Metal Hammer CS
